BARBORA OPÁTOVÁ x DÁŽĎ: ECHOES OF RAIN
Prišiel dážď. No nie ako narušiteľ, ale ako spolupracovník. Každá kvapka dopadla nepredvídateľne, so svojou vlastnou váhou a smerom, vsakovala sa do surového plátna, rozpúšťala na ňom nanesené pigmenty a kreslila cestičky. Výjav, ktorý sa začal zhmotňovať prepájal moje vnútorné zámery a gestá mojej ruky s neviditeľnou rukou atmosféry a čistou náhodou.
Pomedzi tieto meniace sa povrchy vynárajú sa tvary, akoby vystupujúce z oblakov. Niekedy vo forme zvieraťa – brošne vyrezávané z dreva doplnené o ďalšie vzácne materiály, odpočívajú vo vrstvách maľby. Sú zároveň prítomné, no skryté a čakajú na svoje objavenie rovnako, ako naša predstavivosť projektuje stvorenia na vetrom ošľahanej oblohe a vidí tváre v oblakoch.
Tieto maľby možno pokladať za záznamy nečakaného stretnutia a následného dialógu. Nesú v sebe pamäť okamihu, ktorý sa už nedá zopakovať – ten konkrétny dážď, ten konkrétny vietor, toto plátno pod touto oblohou.
